Retezat
Začiatkom júla v dňoch 3.-7.7.2015 sme sa v trojici Tina Majerníčková, Peťo Imrich a Jano Jalakša /Bizón/ vybrali na trek do rumunského pohoria Retezat. Najprv nás ako obyčajne čakala cesta na rumunský spôsob. Aspoň rumuni, to na rozdiel od našich cestárov, zobrali s opravou ciest vážne a možno za dva-tri roky budú mať lepšie cesty ako my. Keď už sme dorazili do Carnicu, kde sme ostavili auto, po malej prestávke a občerstvení nás ešte čakala 1-1,5 hod. cesta na Cabanu Pietrileni (1480 m n. m.) so 400 m prevýšením. Tu sme postavili stany na mieste vyhradenom, kde sa vojde max. 5 stanov. Poväčšine ľudia využívajú na ubytovanie chatky, ktoré si pamätajú možno aj Caucesca.
Dva dni sme sa venovali turistike po kopcoch a podvečer sme sa vracali do základného tábora. My sme zvolili pohyb po kopcoch naľahko, hoci mnoho ľudí prebivakuje na jednom mieste a cez deň sa presúvajú s batohmi cez hrebene na iné miesto. Celkovo ľudí v kempe bolo málo, zato pomerne dosť sme ich stretli na kopcoch. Prešli sme najvyšší vrch tejto časti Karpát Vf. Peleaga (2509 m), o.i. aj tretí najvyšší Vf. Retezat (2485 m) a niekoľko dvojtisícoviek. Ďalší deň sme sa presunuli z vysokohorských polôh o niečo nižšie, do dediny Chiscau, kde je známa Medvedia jaskyňa. Cestou sme si prezreli bizóniu rezerváciu asi 3 km za Hategom. Mimochodom týmto sme si ušetrili cestu smerom k hranici, čím sme ju rozdelili na dva dni. Tu sme prebivakovali kúsok za dedinou. Na druhý deň ráno sme len tak naľahko vybehli na neďaleký kopec, z ktorého vidieť na časť doliny Sighistel. Vidieť tu zmenu geológie, jedna časť hrebeňa je vápencová, druhá časť je nekrasová, zložená z pieskovcov. Neskôr sme sa vybrali k Medvedej jaskyni, potom sme si prezreli miestne múzeum ľudovej kultúry a histórie. A už nás čakala len cesta domov. Spokojní s výletom a rovnako aj s počasím sa do tejto časti Rumunska ešte niekedy vrátime.
Autor textu: Františka Majerníčková
Autori foto: Františka Majerníčková, Peter Imrich
Náhledy fotografií ze složky Retezat