Jdi na obsah Jdi na menu
 


Františka Majerníčková,  ŽIDOVA JASKYŇA Obrazek

DRUHÁ NAJDLHŠIA PSEUDOKRASOVÁ JASKYŇA NA SLOVENSKU

Podľa legiend a ústneho rozprávania sa traduje, že kdesi hlboko v horách v akejsi jaskyni pri Tichom Potoku v Levočských vrchoch prebýval jeden Žid počas vojny. Keby on bol tušil, čo za jaskyňu si to vybral. Ešteže prebýval len vo vrchných častiach, hoci si myslel,že už je na dne jaskyne. Lenže sa mýlil. Pod tzv. „Spálňou“ nazvanou podľa toho, že tam zrejme prespával, je ešte veľa a veľa chodieb na niekoľkých úrovniach, zopár priepastí a komínov. Ale poďme pekne po poriadku. Aby mohol niekto potvrdiť, či vyvrátiť tieto legendy, najskôr by tú jaskyňu musel aj niekto objaviť. Hoci domácim bola známa od nepamäti, niektorí o jej existencii nemajú ani potuchy. A tak, keď sa darí, tak sa darí...

ObrazekTakmer pred dvoma rokmi, presnejšie na Deň vtákov roku 2004 sa na základe informácií od obyvateľov Tichého Potoka vybrali na prieskum okolia dvaja naši jaskyniari Jano Vykoupil a Ďuri Timura. Vyšli okolo rezervoáru a maringotky na lúku s posedom. Potom pokračovali hore svahom až k miestu, kde sa mala jaskyňa nachádzať. Terén je striedavo rovný s lúkami alebo strmý a skalnatý. Na okraji rovných plošín sú trhliny a prepadliská. Vtedy toho ešte veľa nenašli. Až o niečo neskôr, až na jeseň začiatkom októbra, sa Ďuri opäť vybral do Tichého Potoka a pri výstupe svahom trafil priamo k tzv. Židovej Jaskyni, ktorú prešiel po priechodných častiach. Neskôr sa k nemu pridal aj Jano Vykoupil a vytipovali prípadné pokračovania. Našli dve plošiny s lístím a drevom oddelené stupňom z naukladaných kameňov. Pravdepodobne je to miesto, kde sa zdržiaval Žid počas vojny. Spolu s Peťom Imrichom a Janou Bakičovou jaskyňu aj zmapovali. Vtedy mala len 78 m. Až v januári roku Pána 2005 sa nám podarilo objaviť a zmapovať ďalšie časti jaskyne. Pod umelým múrikom podľa tipu Ďura Timuru, kde bolo cítiť prievan a bolo vidieť dopredu, sa Ducimu (Jano Ducár) a Janovi Vykoupilovi podarilo rozpracovať dno a vybrať niekoľko kameňov, čím sa otvoril prechod do spodných úrovní, do lomenej chodby so závalom. Mapéri ( F. a G. Majerníčkové, P. Imrich) medzitým dokončili mapovanie chodby pod komínom, ďalej chodby nad priepasťou. Podarila sa významná akcia. Otvorili sa ďalšie možnosti pokračovania.

Zmapovaných v Židovej jaskyni bolo v tom čase 135 m, objavených ďalších niekoľko desiatok metrov. Ďalšia akcia sa uskutočnila v apríli, prešlo sa niekoľko nových chodieb, priepastí. Ďuri vyrobil 2 rebríky – pod múrik a smerom k priepasti. Perspektíva pokračovania je aj do dľžky, aj do hľbky. K ďalšiemu významnému postupu došlo v marci tohto roku (2006) na 2 akciách. Mapéri zmapovali nové priestory v spodných úrovniach jaskyne. Súčasne s postupom, explorovaním ďalších a ďalších nových priestorov, komínov a priepastí sa aj mapovalo a súčasne s mapovaním sa explorovalo. Celá jaskyňa sa javí ako niekoľkoúrovňový labyrint a stále „nekončí“. Ešte veľa priestorov zostalo nezmapovaných, zopár priepastí a komínov zostalo nepreskúmaných. Už teraz sa jaskyňa svojou dľžkou 305,73 m dosiaľ zmapovaných priestorov stala po Jaskyni pod Spišskou druhou najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou na Slovensku. V porovnaní s Jaskyňou pod Spišskou je Židova jaskyňa dosť komplikovaný niekoľkoúrovňový labyrint s priepasťami a komínmi. Ponúka aj možnosti na získavanie nových poznatkov z hľadiska geológie. Je ukážkovým príkladom rozvíjania podpovrchovej plazivej poruchy. Územie, kde sa jaskyňa nachádza, patrí k typicky zosuvovým územiam v Levočských vrchoch.

Údolie rieky Torysy sa hlboko zarezalo do podložia, Torysa si vytvorila hlboké koryto v rôznych horninách. Navrchu ostali tvrdé a pevné horniny – pieskovce, ktoré ľahko prepúšťajú vodu a pod nimi sa nachádzajú oveľa mäkšie horniny, ktoré vznikli z kalov a ílov – ílovce, ktoré vodu prepúšťajú iba málo, alebo sú celkom nepriepustné. Takéto usporiadanie hornín je veľmi priaznivé na tvorbu zosuvov. Tvrdé horniny tlačia na mäkšie, ktoré sa správajú plasticky, deformujú sa, plazením sa jednotlivé bloky začali odtrhávať a tak mohli vzniknúť zosuvy. Takéto zosuvy sa vytvorili aj na tomto území pri Tichom Potoku a vytvorilo sa tu zopár jaskýň ako napr. nami spomínaná Židova jaskyňa a mnohé ďalšie.

Židova jaskyňa sa nachádza v nadmorskej výške 778 m n.m. na juhovýchodnom konci pozdľžneho hrebeňa masívu Čierna hora. Vznikla v zosuvnom pásme vytvorenom v štvrtohorách. Oproti sedimentom, ktoré sú v nej pozorované,je oveľa mladšia. Chodby jaskyne sú založené na otvorených puklinách pozdľž ktorých sú pieskovcové lavice rozblokované a následne poklesávané. Pieskovce sú stredno až hrubozrnné, masívne. Majú výraznú prevahu oproti kalovcom a ílovcom. V jaskyni sa našli aj malé sloje uhlia. Z biologického hľadiska bolo v jaskyni pozorovaných zopár kusov podkovárov malých a netopierov obyčajných. Iných živočíchov sme tu nenašli.

V blízkosti Tichého Potoka sa už niekoľko rokov plánuje výstavba vodnej nádrže, pretože z hľadiska výskytu podzemných vôd toto územie nie je veľmi bohaté na kvalitné zdroje vody. Podzemné vody nie sú schopné pokryť celý nárast spotreby pitnej vody, preto významným zdrojom pitnej vody sú zdroje povrchových vôd, t.j. vodárenské nádrže alebo priame odbery z tokov. Avšak vzhľadom k tomu, že je to dosť veľké zosuvové územie, nie je veľmi šťastným riešením postaviť priehradu práve na tomto území.

Pri našom výskume spolupracujeme aj s geológmi zo Štátneho geologického ústavu D. Štúra v Košiciach. Bez ich pomoci by nebolo možné dostatočne geologicky zdokumentovať jaskyňu. Naša vďaka patrí aj starostke Tichého potoka p. Dzugáňovej za pomoc a ochotu, či už pri zabezpečení ubytovania v miestnej škole, hlavne v zimných mesiacoch, alebo poskytnutí dôležitých informácií potrebných pre náš výskum.

Židova jaskyňa ešte nepovedala svoje posledné slovo.Tak ľahko objavovať a získavať nové metre sa len tak hocikomu nepodarí. Nášmu speleoklubu sa to podarilo už po druhýkrát. Verme, že nás šťastena tak skoro neopustí. Zatiaľ je ešte stále čo objavovať. Za každou puklinou, hoci úzkou ledva na prelezenie, valí ďalšia chodba, nachádza sa ďalšia priepasť, či ďalší komín smeruje nahor. Ktovie, čím nás táto jaskyňa ešte prekvapí. Stále ponúka nové a nové možnosti pokračovania. Možno vytvoríme hľbkový rekord v pseudokrase. Ale o tom až nabudúce.

Obrazek